Vzdialený svet – nezvyčajné zvyky

Výmena tovaru v Afrike je zrejme pre Európana nepochopiteľným, avšak nadmieru fascinujúcim aktom, špecifickým zvykom či výnimočným objavom, vhodne dopĺňajúcim celkový výzor pozoruhodného svetadielu. V nasledujúcich bodoch poukážeme na osobité princípy vypovedajúce o výmene, kúpe či predaji tovaru, ktoré zrejme nenájdeme nikde inde na svete, alebo lepšie povedané, v rozvinutejších častiach sveta.

madagaskar

Hodnota ťavy je nevyčísliteľná
Ťave v Afrike, podobne ako krave v Indii, sa dostáva veľkej cti: je totiž považovaná za najväčší poklad, najmä na území Somálska. Kočovníci tejto krajiny merajú všetko v podobe tiav. Samotný život by sme mohli zmerať kvantitou tiav – to znamená, že ak sa človek dopustí vraždy, musí zaplatiť za svoj čin v podobe ťavy. Ak zavraždil ženu, musí zaplatiť päťdesiatimi ťavami a ak muža, stomi. Týmito zvieratami je teda možné „zaplatiť odškodné“.
Ťava je teda patričnou náhradou za peniaze, a to aj v prípade, keď hovoríme o ženách: je možné vymeniť ženu za niekoľko tiav; čím je krajšou, tým viac tiav za ňu patričná rodina dostane.

Nemá tovarová výmena
Zvláštny zvyk sa uplatňoval medzi obyvateľmi Sahary a Sahelu: išlo o výmenu soli za zlato.  Špecifikom tejto výmeny je fakt, že celé obchodovanie medzi dvomi kmeňmi sa uskutočňovalo bez slov, ba dokonca bez akéhokoľvek osobného kontaktu, a preto bola nazývaná „nemý obchod“. Konala sa pri rieke Niger. Černosi doniesli k rieke soľ, vysypali ju do kopčekov, a ihneď odišli. V tom momente prichádza druhý kmeň – ľudia, ktorí sa s nikým nerozprávajú a položia vedľa kopčekov soli rovnako veľký kopec zlata. Hneď na to sa stiahnu. Potom prídu ľudia z prvého kmeňa, a je na nich, aby posúdili, či je množstvo zlata dostačujúce. Ak nie, opäť sa vzdialia a ľudia z druhého kmeňa sú povinní zvýšiť kvantitu zlata. Takto obchod prebieha až do momentu, kedy sú obe strany spokojné s veľkosťou a množstvom svojho tovaru.

afrika

Trhovisko ako možnosť komunikácie
Ak je v našej kultúre trh spôsobom, ako čo  najvýhodnejšie predať tovar, africkí predávajúci (najmä ženy) sa ocitajú na tomto mieste z odlišného dôvodu: hoci ich predávaný tovar nie je dostatočne veľký – často ide len o hrnček ryže, pár klasov kukurice či niekoľko malých rajčín, ich pozícia na tomto mieste je naozaj magickou pre vnútorné potešenie. To totiž nepramení z počtu predaných výrobkov, ale z možnosti vzájomnej komunikácie. Ženy sedia na svojich miestach a celý čas drkocú so svojimi susedkami. Neskôr si oni navzájom medzi sebou svoje výrobky vymieňajú – i keď boli určené na predaj verejnosti – a nakoniec ich zjedia.